Úvodná charakteristika obce Hrušov

Obec leží na južných svahoch Krupinskej planiny v trojuholníku miest  Šahy, Krupina a Veľký Krtíš, na území niekdajšej Hontianske stolice. V súčasnosti začlenená k územiu okresu Veľký Krtíš, na jeho západnej hranici. Chránená chrbtami strání spomenutého pohoria, obklopená početnými samotami v prekrásnej prírodnej scenérii. Od skorej jari do prvého snehu oblečená do sviežej zelene, najkrajšia v čase kvitnutia čerešní a ovocných stromov. 

Chotár s plochými chrbtami pohoria je rozrezaný viacerými dolinami. Chrbtové plošiny sú odlesnené polia a lúky, svahy dolín porastené prevažne dubovými, hrabovými a bukovými lesmi. Je tu rezervácia teplomilnej kveteny na 41 ha. Z kvetov, ktoré na jar zasypávajú celé úbočia lesov je najviac snežienok, prvosienok, fialiek a iných chránených a zriedkavo sa vyskytujúcich rastlín. V minulosti sa výborne darilo ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone, orechy) a vinohradníctvu. Rekultiváciami pre poľnohospodársku veľkovýrobu v 80. rokoch sa väčšina týchto stromov zlikvidovala. Z poľovného hľadiska je to revír srnčí, s hojným zastúpeím svine divej, v menšej miere jeleňom, muflónom a danielom. Územie sa vyznačuje bohatou škálou hmyzu (hlavne chrobákov), ale i plazov a obojživelníkov (užovka, salamadra).

Reliéf chotára je členitý od 200 metrov až po najvyšší vrch Bukoviny s výškou 525 metrov nad morom. Stred obce má nadmorskú výškuý 380 metrov. Rozloha chotára je 2331 ha, z toho poľnohospodárska pôda tvorí 1223 ha (v prevažnom zastúpení lúk a pasienkov, v menšej miere orná pôda, vinohrady). Zvyšok sú lesy a iná pôda. Pôdny kryt tvoria hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Podklad územia je tvorený treťohornými vulkanitmi reprezentovanými andezitickými tufmi. Miestnou zvláštnosťou sú v pieskovci vytesané pivnice, ktorých je nespočetné množstvo v samotnej obci i v okolí. A tiež nepreskúmané podzemné útvary - jaskyne na viacerých miestach chotára. 

Podnebie je teplé, mierne vlkhé, s chladnou zimou. Obec možno zaradiť do aridnej oblasti, keďže vodohospodárske pomery sú veľmi nepriaznivé (nízka hladiny spodnej vody, bez potokov, nízky výskyt prameňov). 

Dominantou obce je na brale postavený kostol Všech svätých, ktorý púta pozornosť už z diaľky. V obci a na lazoch sa zachovalo niekoľko ľudových domov z 19. storočia, ktoré sa spolu s priľahlými hospodárskymi budovami, obklopené stromami tvoria malebné zátišia. 

V obci žije 863 obyvateľov. Počet občanov od roku 1970, kedy tu žilo takmer 1200 ľudí neustále klesá. Náboženské vyznanie obyvateľov je rím.katolícke. 

Pre osídlenie Hrušova je charakteristická "dvojrezistenčnosť", ktorá je pozostatkom podvojného hospodárenia a osídlenia z minulosti (čulý všedný hospodársky život na lazoch a sviatočný, nedeľný v dedine). Lazy sú vzdialené až niekoľko kilometrov od dediny. Gazdovstvá sú rozstrúsené po chotári jednotlivo, alebo vytvárajú malé osady. 

Zánik súkromného hospodárenia v značnej miere spôsobil stiahnutie lazníkov do dediny a výstavbu nových domov a novej štvrte dediny. Odľahlosť chotárnych sídiel sa stala príťažou rodín, ktoré sa už neživia obrábaním okolitej pôdy. Okolo gazdovstiev ostali len záhrady a záhumienky. Lazy však nestratili na význame a sú vhodné ako objekty pre individuálnu rekreáciu spĺňajúc podmienky pre vidiecky turizmus. 

Obec si do dnešných dní zachovala svojrázny charakter, s tradičnými ľudovými prvkami bývania, kultúry, odevov, najmä ženských. Bohaté ľudové tradície udržujú členovia miestneho folklórneho súboru.