Z novších dejín obce Hrušov

V období tureckých vojen v 16. a 17. storočí obec poplatná Turkom. Z hľadiska majetkovej držby patril Hrušov k majetkom panstva v Bzovíku.
Portálny súpis z roku 1635 poukazuje na množstvo obvyvateľov Hrušova. V tom roku bol richtárom, obce Martin Mický. Podľa súpisu obyvateľov mal Hrušov v roku 1715 21 domácností, v roku 1720 29 domácností. Presnejšie údaje o počte obyvateľov sú zo súpisov v roku 1828 -101 domov a 603 obyvateľov, 1869 - 611 obyvateľov, 1880 - 135 domov a 630 obyvateľo, 1890 - 122 domov a 677 obyvateľov, 1900 - 132 domov a 725 obyvateľov, 1910 - 220 domov a 851 obyvateľov a 1921 - 206 domov a 847 obyvateľov.

Osídlenie Hrušova je typické pre hornaté oblasti Novohradu a Hontu tzv. hromadné dediny a lazy (kopanice), zachované do súčasnosti. V katastri obce vznikli do 20. st. viaceré usadlosti, ktoré nesú mená svojich zakladateľov a rodín napr. Matiašov vrch, Husárova usadlosť, Brachovo, Stachov vŕšok. K nim zrejme patria aj pomenovania usadlostí Katkin vŕšok, Hrabov vŕšok. Väčšina obyvateľov samôt mala zároveň aj domy v dedine. Niektoré obydlia u uvedených lazov sa v súčasnosti využívajú už len rekreačne, potomkami bývalých majiteľov. 

Bohatý etymologický materiál, dokladujúci pôvodné slovenské osídlenie obce, poskytujú aj ostatné chotárne pomenovania jednotlivých častí obce a jej katastrálneho územia. Možno ho rozdeliť do niekoľkých skupín - podľa pôvodného účelu využívania (Konopiská, Lúčka, Žiar, Kostolište, Kapustné záhrady, Holizeň a pod.) prírodných zvláštností alebo prírodných útvarov (Selá, Za selo, Za vrch, Pod bralom, Stráňa, Stránička a i.) pomenovania častí chotára podľa pôvodných vlastníkov (Husárova pustatina, Matiášov vrch a pod.), ale aj mená vychádzajúce z legiend (napr. Matiášova tiež Kráľova studnička).

Obyvatelia obce sa od najstarších čias, na ktoré existujú písomné pramene, živili poľnohospodárstvom. Okrem pestovania bežných plodín sa obyvatelia Hrušova zaoberali chovom dobytka, oviec a vinohradníctvom. 

K najväčším katastrofám, o ktorých sú záznamy v kronikách, patrí požiar v roku 1809. Až na faru a kostol, do základov vyhorelo vtedy 45 drevených domov. Ďalší veľký požiar bol v roku 1838.