Folklórna skupina Hrušov

Špecifický hrušovský folklór bol v minulosti neodmysliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov tejto hontianskej dedinky.

Začiatky folklórnej skupiny

Špecifický hrušovský folklór bol v minulosti neodmysliteľnou súčasťou každodenného života obyvateľov tejto hontianskej dedinky. Odlúčenosť obce od okolitých dedín či už to geografickou polohou /veľká vzdialenosť vyplnená hlbokými lesmi – sever,severozápad/, rozdielnym náboženskýmvyznaním/severovýchod/, iným jazykom /maďarčina – juhovýchod, juh, juhozápad/, bola príčinou uzavretosti a vnútorného vývinu a rozvoja okrem iných podstát i tradičnej kultúry. Podľa spomienok prvé rodiny osídľujúce územie Hrušova pochádzali od Nitry a z Horehronia. Aj keď to nie sú podložené fakty, prvky hrušovských zvykov a najmä piesňového materiálu tomu nasvedčujú. Jemná melodičnosť a zároveň temperament sú zaujímavé na posluch a pestrosť krojov na obrazový zážitok.Aj napriek uzavretosti sa medzi pôvodné prinášali aj pesničky z iných regiónov /mládenci a chlapi z vojenskej služby, nádenníci z robôt na majetkoch a v lesoch, slúžky z iných dedín, z počúvania rádia Nový Sad a pod./ a hrušovské sa vynášali podobými spôsobmi inde.

Zachovávanie živých fragmentov tradičných podôb rodinných, výročných a cirkevných obyčají pretrvávalo v Hrušove dlhšie ako v ostatných dedinách z dôvodu už spomínanej odlúčenosti, ale hlavne neskorej kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorá prišla až v roku 1979. Dovtedy ľudia žijúci väčšinou lazníckym spôsobom dodržiavali vlastnú hierarchiu hodnôt, ťažko ovplyvniteľnú vonkajšími vplyvmi. Len veľmi málo mladých ľudí odchádzalo na štúdiá a väčšina ostávala pracovať na majetku, korý nie vždy stačil na obživu rodiny a tak následne odchádzali na sezónne práce, alebo na roboty do stavebných, strojárenských a iných závodov na týždňovky. Aj keď tradície pretrvávali naživo, zároveň sa postupne začalo s organizovaním nacvičených vystúpení najmä pre iné dediny, mestá a festivaly. Medzi prvé organizované programy patril blok Hrušovská "Svadba " na oslavách v meste Šahy v 50. rokoch minulého storočia, ktorý pripravili J.Varga a J.Bendík. Postupom času sa folklórna skupina začala stmeľovať a začali prvé vystúpenia na celonárodných festivaloch, prehliadkach a súťažiach. Pod vedením Magdalény Danišovej. Jána Benka, Jozefa Vargu, Gabriely Matejkovej, Františky Hajdúchovej, Jána Brloša i ných zainteresovaných, kolektív dosahoval úspechy na poujatiach rôznych úrovní a rozmerov. Účasť a úspechy na celoslovenských kolách folklórnych súťaží a festivaloch vo Východnej, Detve, Strážnici, Myjave, Martine, Žiline, Krupine, Šahách a v iných mestách svedčí o dobrej povesti hrušovských folkloristov. Je potešiteťný aj záujem ľudí, pretože v niektorých obdobiach bolo aktívnych súčasne niekoľko ženských speváckych skupín , ktoré viedli Františka Hajdúchová a Anna Matejková, mužská spevácka skupina s Františkom Kamasom , Jánom Hajdúchom a ľudová hudba s primášom Matúšom Kamasom, neskôr Cyrilom Sásom a Antonom Bendíkom. Bokom neostávala ani mládež s vedúcimi Máriou Drugdovov r. Bendíkovou a neskôr Annou Sásovou r. Lekýrovou. Známi boli a aj sú hrušovskí heligonkári Ján Adamov, Jozef Bobák, Ján Hajdúch, Ján Velebný, Ján Kamas, Anton Bendík, Anton Brloš, ktorý hráva aj v ĽH na saxofóne. Sólový spev predvádzali Anna Humenajová, Anton Bendík, Cecília Stachová, Anna Petrovkinová, Ján Hajdúch a i.Popri častých verejných vystúpeniach a úspešných účastiach v súťažiach skupina uskutočnila nahrávky v Slovenskom rozhlase. So Slovenskou televíziou vznikli, filmové dokumenty Spievanie na zore, Keď sa láme rok, Jeseň v Hrušove, Zrodenie chleba a Svadba, ktorá bola natočená aj amatérsky filmovým klubom pri VŠP v Nitre. V roku 1996. bola v spolupráci s Jaroslavom Stráňavským natočená MG kazeta a CD "Čardáše z Hrušova , v r.2007 CD "Čo sa stalo v hrušovskej dedine" s ĽH Svrčkovci zo Šalgotariánu a v r. 2011 nosič s hrušovskou ľudovou hudbou" Ponad Hrušov" .

Fsk Hušov reprezentovala svoju rodnú dedinu a Slovensko aj v zahraničí na vystúpeniach v spriatelených obciach Veňarec v Maďarsku a Boľovce v Srbsku, vo Francúzsku na Slovenskom majálesi v Paríži a na veľtrhu v Clermond Ferrand, v Rakúsku na Púti národov v Mariazzeli, v Čechách na folklórnom festivale v Prahe, v moravských obciach a v iných mestách dedinách v Maďarsku a v bývalej Juhoslávii. Kolektív aktívne vstupuje aj do rozvoja cestovného ruchu najmä vystúpeniami pre hromadné návštevy pacientoz blízkych kúpeľov v Dudinciach a iné skupiny príp. individuálnych hostí.
Okrem vystúpení členovia Fsk sa ako matičiari, ale aj ako členovia iných spolkov a združení zapojili i do organizačých aktivít pri realizovaní podujatí, ktoré prispievali k reprezentácii nielen obce, ale i celého regiónu /Hontianska paráda, Múzeum živej dediny vo Východnej a v Myjave. Slovenský dvor na MSFSM vo V. Tatrách, Podpolianske slávnosti Detva, Vinobranie V. Krtíš a iné podujatia rôzneho rozmeru a charakteru/.
Zriaďovateľmi a podporovateľmi boli postupne Osvetová beseda, MNV a v súčasnosti Miestny odbor Matice slovenskej a Obec Hrušov.
Nie vždy však všetko vychádza podľa predstáv a občas sa objavia rôzne problémy najmä z dôvodu odlivu mladých ľudí z obce, ktorí musia odchádzať za prácou. Ostáva veriť že chuť a ochota členov tohoto rôznogeneračného kolektívu pretrvá dlhšie a z javísk bude divákov obveseľovať hrušovská pesnička a pekné slovo.

Ján Brloš