Z najstarších dejín Hrušova

Prvé písomné správy o osídlení Hrušova pochádzajú z konca 13. storočia, z roku 1272 Horossou, čo nevylučuje, že obec bola osídlená už prv. Ďalšie písomné zmienky sú z roku 1285 Hrusso, 1312 Hursou, 1342 Hrusso, 1388 Hrussow, Horaso, 1482 Hrwso, 1503 Rwsso. Z roku 1773 sa zachovalo pomenovanie Hrussó, Hrussowo, 1786 Hruscho, 1808 Hrusó, Hrussowé, 1863 - 1888 Hrusó, 1892 - 1913 maďarský názov Magásmajthény, 1920 Hrušov, Hrušovo, od r. 1927  Hrušov.
K pôvodu najstaršieho mena obce, ktoré sa zachovalo dodnes, sa viaže legenda o veľkom výskyte ovocia, tzv. planých hrušiek v chotári obce. Názov Hrušov alebo jeho rôzne obmeny je na našom území, ale aj v susedných slovanských zemiach dosť častý. Pomenovanie Magasmajthény (v preklade Vysoký Majthény) je umelé, z čias maďarizácie. Používalo sa len krátku dobu, aj keď v maďarskom prostredí pretrvávalo dlhšie. Súviselo pravdepodobne s vlastníckymi vzťahmi zemepanskej rodiny Majthéniovcov, ktoré však pre Hrušov neviemie doložiť.
Prvá písomná zmienka o Hrušove je v listien prepošta Vavrinca zo Šiah z roku 1272, v ktorej sa spomína meno Mikuláša z Hrušova, majiteľa zeme na východnej strane riečky Krtíš. Obec je staršieho pôvodu, patrila k majetkom starého slovanského rodu Hont - Poznanovcom. V listine z 25. februára 1285 pri deľbe majektu rodu získla medzi inými dedinami majetok označený ako "pustý Hrušov" Demeter, mladší syn komesa Honta. Neskôr vlastnil Hrušov Mikuláš, šľachtic v Túrovciach, syn komesa Dersa z rodu Hont - Poznanovcom, ktorý 23. augusta 1312 predal svoje dediny Nekyje a Hrušov za 60 hrievien striebra Mikulášovi, Ladislavovi a Štefanovi synom Harabora z rodu Dobak a Pavlovi a Tomášovi, synom Petrovým, ktorý bol synom Haraborovho brata.
Roku 1312 prešiel teda Hrušov z vlastníctva rodu Hont - Poznanovcom do vlastníctva rodu Dobakovcov. Tento rod vlastnil Hrušov len veľmi krátky čas. Nevieme ako dlho bol Hrušov v kráľovských rukách. V roku 1388, 1482 a 1496 sa spomína ako majetok šľachticov z Balogu. Okrem nich mali v Hrušove majetok aj šľachtici z Dačoviec, čo dokladá listina z 11. júla 1503. Šľachtici z Balogu mali svoje majetky v Hrušove aj v 16. storočí. Kúpou od šľachticov z Balogu získali majetok v Hrušove aj šlachtici z Kolár.
Z niekoľkých listín vydaných v rokoch 1272 - 1525 sme získali aspoň uvedené poznatky o stredovekom Hrušove, ktoré umožňujú nahliadnuť predovšetkým do majetkových pomerov niekoľkých šľachtických hontianskych rodov, ktoré dedinu Hrušov vlastnili alebo sa o ňu navzájom delili. Z predaja poddanských usadlostí v rokoch 1523 a 1524 sa dozvedáme, že jedna poddanská usadlosť tu mala hodnotu 40 dukátov. Predaj celej dediny Hrušov aj so susednými Nekyjami v roku 1312 sa uskutočnil za 60 hrivien striebra. Akou čiastkou sa na tejto hodnote podieľal samotný Hrušov nevieme. Preto Nekyje boli v stredoveku väčšie a významnejšie, od roku 1495 v nich pravidelne zasadala hontianska súdna stolica, mali určite už na začiatku 14. storočia väčšiu hodnotu ako susedný Hrušov.
O prvých obyvateľoch Hrušova máme len veľmi skúpe správy. Mená 5 poddaných z listín spísaných v 16. storočí: Červenák, Mikuláš Ďure, Ján Mičke a Urban Katko, Tomáš Damián sú svedectvom o slovenskom osídlení vtedajšieho Hrušova. Potomkovia rodu Červenák žijú v obci doposiaľ a môžeme predpokladať, že k najstarším rodom patria aj ďalšie mená súčasných obyvateľov  (Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr, Lackovský, Kamas, Legát, Bendík a ďalší.)
Hmotnú kultúru stredovekého Hrušova len v náznakoch nám približuje nález hrobu pri kopaní základov rodinných domov v roku 1974  medzi Hrušovom a lazom Lúčky severne od vinohradov smerom k honu Na bralom. Obyvateľ Hrušova p. Kamas zachránil z porušeného kostrového hrobu poškodený malý krčiaštek, polovicu guľatého gombíka z tenkého plechu, zdobeného granulami a malé sklenené koráliky z výšivky na čelenke ľudového kroja. Hrob, prípadne dva hroby, odkiaľ tieto nálezy pochádzajú, boli súčasťou väčšieho kostrového pohrebiska, ktorého výskum sa už neuskutočnil a malý počet nálezov neumožňuje ich presnejšie datovanie.